Individuálna regulácia sa používa predovšetkým pri lokálnych vykurovacích telesách (Lokálne vykurovacie telesá sa využívali predovšetkým v minulosti alebo v menších objektoch. K tradičným typom patria plynové vykurovacie telesá - gamatky, telesá na tuhé palivo - kachle), prípadne elektrické zdroje tepla).
Zónová regulácia sa používa v sústave s jedným zdrojom tepla, ale s niekoľkými vetvami s odlišným teplotným režimom, tzn. všetky miestnosti sa nevykurujú v rovnakom čase. Pri tomto type regulácie sa budova rozčlení na jednotlivé zóny. V každej zóne si užívateľ určí osobitný teplotný režim, čiže naprogramuje si teplotu a čas pre danú miestnosť. V jednotlivých miestnostiach tak možno dlhodobo udržiavať odlišné teplotné pomery.

Ekvitermická regulácia sa využíva pri modernejších kotloch. Regulátory merajú teplotu vykurovacieho zdroja, vonkajšiu teplotu a aj teplotu v miestnosti. Na základe týchto údajov potom prispôsobujú teplotu vykurovacej vody. Princíp spočíva v tom, že pokiaľ je vonku chladnejšie, teplota vykurovacej vody sa automaticky zvýši. Naopak, keď je vonku teplejšie, teplota vody sa zníži.